NOVÁ SEDLICA: Starosta obce tvrdí, že Slovensko sa tu nekončí, ale začína

25.09.2010 Snina

Nová Sedlica 25. septembra (TASR) – Mnohé z obcí v Uličskej doline na východ od okresného mesta Snina, majú vo svojom erbe lesné zvieratá.
V Zboji sú to napríklad diviaky, v Kolbasove jeleň a v Uliči vlk. Jednou z týchto obcí je i Nová Sedlica, ktorá leží na konci doliny, asi tri kilometre od hranice s Ukrajinou a päť kilometrov od Poľska a je našou najvýchodnejšou obcou.
\"Pravdepodobne je to preto, že v okolitých lesoch žije veľa zveriny. Aj keď sme na konci republiky, nepovažujeme sa za kraj, kde líšky dávajú dobrú noc. Práve naopak, u nás sa začína deň. Takže, nie sme na konci, ale na začiatku Slovenska, \" tvrdí starosta Novej Sedlice Michal Runčák.
Ak by dedina neležala medzi kopcami, jej obyvatelia by každé ráno boli prvými na Slovensku, ktorí vidia vychádzať slnko. Jednou z nich je aj 81-ročná Mária Hrabovčinová, ktorá býva v najvýchodnejšej časti obce.
\"Žijem tu, odkedy som sa vydala, a to je už dávno. Pred desiatimi rokmi manžel zomrel a odvtedy som tu sama. Nikdy by som odtiaľto neodišla, aj keď idem k deťom do Sniny, nevydržím tam dlho a utekám domov, \" hovorí dôchodkyňa.
Do spomínanej obce na Hornom Zemplíne, asi 40 kilometrov od Sniny, vedie prístupová komunikácia, ktorá z južnej strany obchádza významnú vodárenskú nádrž Starina, odkiaľ sa zásobuje pitnou vodou veľká časť východného Slovenska. Obec leží v Bukovských vrchoch a preteká ňou Zbojský potok.
Na internetovej stránke obce sa uvádza, že jednou z verzií osídlenia tohto miesta mala byť existencia obce pod názvom Stražnica, ktorej obyvatelia mali za úlohu brániť priesmyky pred Tatármi. V inej sa hovorí, že časť obyvateľov opustila starú obec ležiacu na hrebienku – Rozdiel, postavili si nové domy v doline pri Zbojskom potoku a postupne sa sem presťahovali aj ďalší a sídlo nazvali Nová Sedlica. Túto verziu čiastočne potvrdzujú aj historické pramene, nakoľko v roku 1567 sa medzi zdanenými obcami humenského panstva spomína obec Rozdiel.
Počas prvej svetovej vojny boli takmer všetky domy i hospodárske budovy zničené a v obci vraj zostali stáť len dve nepoškodené budovy: starý drevený kostolík a roľnícky domček. Kraj poznačila aj druhá svetová vojna, kedy tu zahynuli stovky vojakov i obyvateľov. Oslobodenia sa dočkali 16. októbra 1944.
Prvá zmienka o požiarnej ochrane v obci pochádza z roku 1912. V tomto roku si obec zadovážila jednodžbánkovú striekačku. Dobrovoľný hasičský zbor bol založený v roku 1929 a vtedy bola zakúpená aj prvá striekačka s príslušenstvom, ktorá dodnes funkčná.
 

Vyberte región